Prečo moje dieťa nerozpráva?

• Mgr. Veronika Miková

 Veľakrát práve s touto otázkou prichádzajú rodičia so svojimi deťmi do Centra. Očakávajú, že odpoveď dostanú hneď, poprípade, že špeciálny pedagóg alebo psychológ šibnutím čarovného prútika zariadi, aby ich ratolesť začala sypať vetu za vetou.

Ak vaše dieťa namiesto vety ,,chcem piť“ povie ,,toto tam“ a ukazuje na džús v krabici gratulujeme. Práve sa nachádzate v klube rodičov, ktorí rozumejú reči očí a prstov.

V prípade bezrečovosti však včasná diagnostika pomôže odhaliť možné príčiny a potencionálne problémy. Z hľadiska rôznorodosti môžeme hovoriť o viacerých aspektoch, ktoré sa podieľajú na produkcií reči dieťaťa. Aktuálne zamerajme pozornosť predovšetkým na tzv. vývinovú jazykovú poruchu.

Vývinová jazyková porucha (VJP) v odbornej terminológií označuje pojem, keď dieťa nerozumie hovorenej reči, poprípade je narušená produkcia hovorenej reči u dieťaťa, čo znamená, že dieťa má ťažkosti v produkcií reči v porovnaní s rovesníkmi.

Vývinová jazyková porucha však nie je koniec sveta. S trpezlivosťou a s logopédom sa dá vývin reči krásne rozbehnúť.

Typickým znakom VJP je oneskorený vývin reči. Prvé slová a vety sa objavujú u detí neskôr. Obmedzená je slovná zásoba, veľa si pomáhajú ukazovaním na predmety. Prítomný je očný kontakt a záujem zo strany dieťaťa o komunikačného partnera (predovšetkým rodiča), od ktorého očakáva pomenovanie jednotlivých predmetov. V hre sa toto dieťa prejavuje skôr ako samotár, čo vyplýva predovšetkým z jeho aktuálneho rečového handicapu - s rovesníkmi nedokáže viesť veku primeraný rozhovor.

Ľahko sa zamieňa obraz dieťaťa s VJP a dieťaťa s pervazívnou vývinovou poruchou.

Avšak existujú znaky, ktoré ich navzájom odlišujú:

• Dieťa s VJP očný kontakt spája so žiadosťou
• Dieťa s VJP referuje  aj na neverbálnej úrovni (ukazuje šálku, ktorú pozná, že v nej je káva - lebo z nej pije mamina kávu každý deň)
• Dieťa s VJP zdieľa radosť s ostatnými
• Dieťa s VJP reaguje na svoje meno
• Dieťa s VJP má záujem o komunikačného partnera

Čo sa týka hry u detí s VJP - zo začiatku sa rady hrajú samy. Keďže nemajú jazykové predpoklady a zručnosti, nedokážu sa adekvátnym spôsobom zapojiť do hry s ostatnými deťmi. Dieťa, ktoré má jednoslovné vyjadrovanie, poprípade reč zatiaľ nepoužíva, si často uvedomuje svoje deficity.

Medzi najčastejšie otázky rodičov patrí aj informácia, kedy už majú vyhľadať pomoc odborníka. Vhodné je oprieť sa o tzv. míľniky v rečovom vývine:

• U dieťaťa objaví problém s prechodom na inú konzistenciu jedla - nevie hrýzť
• Po 15. mesiaci dieťa nereaguje na svoje meno
• V 20. mesiaci nepoužíva aspoň 10 zrozumiteľný slov
• V 20. mesiacoch nežiada o pomoc, nežiada o predmety, nevyjadruje svoje pocity
• V 2 rokoch netvorí dvojslovné vety („mama dá, auto tam,...“)
• Neprejavuje záujem o sociálny kontakt s najbližšími
• Komentuje opakovaním slov alebo viet, ktoré počulo, ale v neprimeraných situáciách
• V 3 rokoch netvorí jednoduché vety
• Dieťa má obmedzené hrové aktivity
• V 3 rokoch nepoužíva predložky
• Vždy keď máte pocit, že niečo nie je v poriadku

Nikdy totiž nie je privčas konzultovať s odborníkom svoje obavy ohľadom vývinu Vášho dieťaťa. Čo najhoršie sa vám môže stať? Odborník vám môže povedať, že všetko je v poriadku a nemusíte mať obavy...

Rodičia mávajú „šiesty zmysel“. Vedia, že ticho v detskej izbe znamená, že treba zbystriť pozornosť. Ani rodič však nie je superhrdina. Niekedy treba priznať: ,,toto je už nad moje sily!“

Zaujímať sa o svoje dieťa znamená byť zvedavý, pozorný a ochotný priznať, že aj rodič občas potrebuje pomoc.

Lebo najlepší rodič nie je ten, čo vie všetko, ale ten, čo sa pýta, keď nevie.