Keď je dospievanie náročné

• Mgr. Vladimíra Malecová

Keď je dospievanie náročné...

 

Máte doma teenagera, možno dvoch, a k nim i malé dieťa!, chodíte do práce, staráte sa o domácnosť, nákupy, účty, ... Mysleli ste si, že keď deti odrastú, budete mať konečne čas i pre seba, no realita Vás „prefackala“ a Vy začínate naplno chápať príslovie: „Malé deti - malé starosti, veľké deti – veľké starosti.“

Nebojte sa, nie ste v tom sami!

Keďže úvod mi je dôverne známy, chcem sa s Vami podeliť o informácie a rady, ktoré nás neučia v školách, ani v žiadnych kurzoch rodičovstva, či na odborných školeniach. – Verím, že takmer každý už v práci takéto vzdelávania musí absolvovať...napriek tomu sa predpokladá, že tým správnym, priam dokonalým rodičom sa staneme akosi prirodzene, bez pomoci, vedomostí, či podpory. Pravdou však je, že rozumieť mladým dospievajúcim je veľmi náročné – hoci ide o naše vlastné deti:

Oni majú vlastný slovník – kto by už rozumel vete: „Dnes som hangoutovala s Maximom a bro mi začal quotovať brainrotové reelska..“

Oni majú prístup k množstvu informácií – priznajme si, koľkokrát nás prekvapia tým, že poznajú odborný termín u lekára, ako sa orientujú vo filme či hudbe, ako sami presne pomenujú problém, ktorý potrebujú riešiť, možno i slovami, ktoré sme ešte ani nepostrehli, že existujú...

Oni majú vlastné „kompenzačné mechanizmy“ – úniky do svetov mimo reality (či už je to čítanie knihy, vlastné písanie či umelecká tvorba, alebo počítačové hry a telefón).

Oni nechcú naše rady – reagujú drzým krikom, prevracaním očí, odvrávaním, zabuchnutím dverí, ... a pritom my im chceme pomôcť!

Ako teda pochopiť, ako komunikovať, ako vôbec prežiť v zdraví toto turbulentné obdobie emócií, často i krívd a pocitu odcudzenia?

Odporúčam knihu „Emocionálny život tínedžerov“ od autorky Lisy Damour, PhD. (klinická psychologička a psychoterapeutka). Autorka zrozumiteľne popisuje emocionálny vývin v tomto zložitom období života, vyvracia mýty, používa zaujímavé fakty a zistenia z rôznych výskumov a snaží sa pritom postihnúť časté i menej časté situácie, ktoré sa v životoch našich milovaných dospievajúcich detí môžu vyskytnúť. Snaží sa uistiť rodiča o jeho kompetenciách, a pomáha rozpoznať, kedy je čas vyhľadať odbornú pomoc. Zároveň dáva návody, rady, konkrétne typy na vhodné spôsoby reakcií a komunikácie na správanie našich detí tak, aby nedošlo narúšaniu vzťahu, ale aby sa cítili prijatí a podporovaní. Autorka hovorí, že:

„Tínedžeri sa správajú hrozne, keď im je hrozne.“

S touto myšlienkou skôr udržíme svoje nervy na uzde pri ďalšom nevhodnom emočnom výbuchu našej dospievajúcej ratolesti. Po hlbokom nádychu a výdychu by sme mohli dokázať reagovať namiesto kriku niektorou z navrhovaných viet:

„Rozumiem, že sa hneváš, ale nie je mi príjemné, keď sa so mnou takto rozprávaš.“

„Možno máš pravdu, ale skús nájsť iný spôsob, ako ju vyjadriť.“

„Ja sa s tebou takto nerozprávam, prosím, skús mi to aj ty povedať inak.“

Drahí rodičia, nebuďte na seba ani na svojich tínedžerov príliš prísni. Hľadajte podporu a pomoc nie len pre svoje dieťa, ale aj pre seba.  Nájdite svoje „kompenzačné mechanizmy“ – choďte von s dobrou kamoškou, zacvičte si (joga, beh, box,...), dajte si pohár (alebo dva) vína, ...

Držíme si palce navzájom. :)